Predpisy
Čo hovoria jednotlivé zákony
Všetky predpisy, ktoré sa pri cold e-maile spomínajú, čo v nich naozaj je a prečo na nich záleží. Odkazy vedú na aktuálne znenie.
Marknadsföringslag (zákon o marketingu): obeställd reklam
2008:486, 19 §, 20 §, 20 a § a 21 §
Hlavný predpis pre nevyžiadanú reklamu. 19 § prvý odsek: podnikateľ smie pri marketingu fyzickej osobe použiť e-mail, fax alebo automatické volacie systémy len s jej predchádzajúcim súhlasom. 19 § druhý odsek: výnimka pre adresu získanú pri predaji, ak zákazník nenamietal, ide o vlastné podobné produkty a má možnosť odmietnuť pri zbere aj v každej správe. 20 §: e-mailový marketing musí vždy obsahovať platnú adresu na žiadosť o skončenie, a to aj pri marketingu právnickej osobe. 20 a §: správa nesmie nabádať na návštevu webu s reklamou v rozpore s 9 § alebo 10 §. 21 §: iné metódy individuálnej komunikácie na diaľku sú dovolené, kým sa fyzická osoba jasne nepostavila proti. Podľa 3 § je podnikateľ fyzická alebo právnická osoba; pojem „fysisk person“ v 19 § preto zahŕňa aj živnostníka.
Prečo na tom záleží: Toto je dvojica paragrafov, o ktorú sa opiera celý švédsky verdikt: 20 § pre firmy bez súhlasu, 19 § pre živnostníkov a súkromné osoby so súhlasom. Zákon je k 4. 11. 2026 zmenený naposledy predpisom SFS 2022:656; tieto paragrafy sú od roku 2008 nezmenené.
Otvoriť znenieMarknadsföringslag: identifikácia, čierna listina a sankcie
2008:486, 4 § tretí odsek, 7 až 10 §, 23 až 31 §, 37 §, 47 a 48 §
9 § prikazuje, aby bolo zrejmé, že ide o marketing a kto zaň zodpovedá; 8 § a 10 § zakazujú klamlivý marketing. 4 § tretí odsek vzťahuje čiernu listinu (príloha I smernice 2005/29/ES) aj na marketing voči podnikateľom, vrátane zákazu opakovaných nevyžiadaných kontaktov e-mailom (bod 26) a falošných faktúr (bod 21). Porušenie môže viesť k zákazu pod hrozbou pokuty vite (23 §, 26 §), k príkazu Konsumentombudsmannen v menej závažných veciach (28 §) a k pokute marknadsstörningsavgift za úmyselné alebo nedbanlivostné porušenie zákona (29 §): od 10 000 korún do 4 % obratu, pri neznámom obrate až 2 milióny eur (31 §, od 1. 9. 2022). Žalobu o pokutu podáva Konsumentombudsmannen, ak odmietne, dotknutý podnikateľ alebo združenie (48 §); zákaz môže žiadať aj konkurent (47 §). Kto poruší 19 alebo 20 §, zodpovedá aj za škodu inému podnikateľovi (37 §).
Prečo na tom záleží: Vysvetľuje, prečo nejde o bezsankčnú oblasť: opt-out pre firmy je voľný, ale skrytý odosielateľ, klamlivý predmet alebo písanie po námietke sú porušenia s pokutou podľa obratu. Pokutu žaluje KO pred Patent- och marknadsdomstolen, nie úrad správnym rozhodnutím.
Otvoriť znenieTillkännagivande (oznámenie) k čiernej listine
2022:658, body 21 a 26 prílohy I smernice 2005/29/ES
Švédske znenie zoznamu praktík, ktoré sú za každých okolností nekalé. Bod 21: zahrnúť do marketingového materiálu faktúru alebo podobný platobný doklad, ktorý vzbudzuje dojem, že produkt už bol objednaný. Bod 26: „Ta upprepade och oönskade kontakter per telefon, fax, e-post eller annat medium“, teda opakované a nevyžiadané kontakty e-mailom, okrem prípadov, keď to vnútroštátne právo dovoľuje na vymáhanie zmluvnej povinnosti. Vďaka 4 § tretiemu odseku zákona o marketingu platia tieto body aj medzi podnikateľmi, s jednou výnimkou v 2 § druhom odseku: na podnikateľa usadeného v inom štáte EHP, ktorý oslovuje iného podnikateľa, sa 4 § tretí odsek a 7 § neuplatnia.
Prečo na tom záleží: Bod 26 je právny dôvod, prečo sekvencia po odmietnutí končí aj pri firmách. Bod 21 je dôvod, prečo Patent- och marknadsöverdomstolen v roku 2026 rozlišoval medzi skutočnou faktúrou a platobným dokladom bez sumy a splatnosti.
Otvoriť zneniePrípravné práce (förarbeten) k 19 až 21 §
prop. 1999/2000:40, prop. 2003/04:43 a prop. 2007/08:115
Vo Švédsku sú vládne návrhy zákonov záväzným výkladovým prameňom. Prop. 1999/2000:40 (s. 18) hovorí, kto je „fysisk person“: smernica nie je úplne vykonaná, ak sa nevzťahuje na všetky fyzické osoby, preto majú byť chránené „även fysiska personer som har enskild firma och som är mottagare av reklam i deras egenskap av näringsidkare“. Prop. 2003/04:43 zaviedla opt-in pre e-mail a zákaznícku výnimku, zrušila povinnosť kontrolovať blokovací register pri e-maile a k dnešnému 20 § uviedla: „I motsats till 13 b § gäller denna bestämmelse även marknadsföring som är avsedd för en juridisk person.“ Prop. 2007/08:115 paragrafy prevzala do nového zákona bez vecnej zmeny.
Prečo na tom záleží: Odtiaľ pochádzajú dve kľúčové odpovede tejto stránky: živnostník je fyzická osoba so súhlasom a právnická osoba je v režime opt-out. O menných adresách zamestnancov prípravné práce mlčia.
Otvoriť znenieGDPR vo výklade IMY
nariadenie (EÚ) 2016/679, čl. 6 ods. 1 písm. f), čl. 13, 14 a 21 ods. 2, recitál 47
Týka sa osobných údajov fyzických osôb. IMY uvádza ako príklad osobného údaju adresu fornamn.efternamn@foretag.se a ako príklad údaju, ktorý osobným nie je, adresu info@foretag.se alebo organizačné číslo firmy; údaje o enskild firma sú podľa IMY osobné údaje. Na stránke o intresseavvägning IMY píše, že spracúvanie na priamy marketing možno považovať za oprávnený záujem, že záujem musí byť jasne formulovaný, spracúvanie nevyhnutné a pre dotknutú osobu očakávateľné, že posúdenie treba zdokumentovať a že po námietke musíte s priamym marketingom vždy prestať. V rozhodnutí proti Bonnier News (26. 6. 2023, 13 miliónov korún) IMY zopakovalo tri kumulatívne podmienky čl. 6 ods. 1 písm. f) a odkaz na recitál 47; rozhodnutie potvrdil Förvaltningsrätten 4. 2. 2025 a vec je na Kammarrätten.
Prečo na tom záleží: GDPR je dôvod na vetu o zdroji adresy, odkaz na informácie o spracúvaní a okamžité rešpektovanie námietky pri menných adresách. Nie je to zákaz B2B oslovovania a nenahrádza 19 § pri živnostníkoch.
Otvoriť znenieLag om elektronisk handel (zákon o elektronickom obchode)
2002:562, 3 až 6 §
Preberá zásadu krajiny pôvodu z e-commerce smernice: poskytovateľ usadený v inom štáte EHP smie poskytovať služby informačnej spoločnosti vo Švédsku bez prekážok švédskych pravidiel (3 §). 6 § však vymenúva oblasti, na ktoré sa zásada nevzťahuje, a prvou z nich je „tillåtligheten av marknadsföring genom icke begärd e-post“, teda prípustnosť marketingu nevyžiadaným e-mailom. Pre odosielateľa zo Slovenska to znamená, že sa pri švédskych príjemcoch nemôže odvolať na slovenský § 116 ods. 15, ale riadi sa švédskym 19 až 21 §.
Prečo na tom záleží: Toto je odpoveď na otázku, čie právo platí pri kampani do Švédska: právo krajiny príjemcu. Konsumentombudsmannen je zároveň švédskym orgánom spolupráce podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 a súd pri výške pokuty prihliada aj na sankcie v iných členských štátoch (32 § zákona o marketingu).
Otvoriť znenieSmernica o súkromí a elektronických komunikáciách
smernica 2002/58/ES, čl. 13
Európsky základ 19 až 21 §. Pre fyzické osoby prikazuje súhlas s e-mailovým marketingom, pri právnických osobách necháva na členské štáty, ako ich záujmy ochránia. Švédsko si vybralo opt-out so zákonnou adresou na odhlásenie, Slovensko výnimku pre zverejnené kontakty podnikateľov, Česko súhlas pre všetkých. Návrh nariadenia ePrivacy, ktorý mal smernicu nahradiť, Európska komisia 11. 2. 2025 stiahla, takže smernica a jej národné vykonania zostávajú v platnosti.
Prečo na tom záleží: Vysvetľuje, prečo sa pravidlá v EÚ líšia a prečo má táto sekcia mapu. Pre Švédsko z toho plynie, že zmena 19 až 21 § nie je na obzore z európskej strany.
Otvoriť znenieZ praxe
24 prípadov: môže, nemôže, s podmienkou
Situácie, v ktorých ľudia reálne sú: adresa z katalógu, živnostník na gmaile, konateľ na webe, kúpená databáza, sťažnosť. Pri každej je verdikt a paragraf.
Môže: 10S podmienkou: 9Len so súhlasom: 5
Firma má e-mail v katalógu Eniro, Hitta.se alebo na Allabolag. Môžem jej písať?Môže
Áno, ak je príjemcom právnická osoba (AB, HB, förening). Zákon pri nej nevyžaduje súhlas ani nerieši, odkiaľ adresu máte; žiada len platnú adresu na odhlásenie v správe. Pozor na dve veci: Hitta.se vedie aj súkromné osoby a enskild firma je fyzická osoba, pri ktorej súhlas potrebujete. Zapíšte si zdroj a dátum, aby ste pri sťažnosti vedeli povedať, odkiaľ kontakt máte.19 § a 20 § Marknadsföringslag (2008:486)
E-mail som našiel na webe firmy v sekcii Kontakt alebo v pätičke (info@, kontakt@).Môže
Áno, najjednoduchší prípad. Všeobecná adresa právnickej osoby nie je podľa IMY osobný údaj, takže GDPR sa neuplatní, a zákon o marketingu žiada len adresu na odhlásenie, rozpoznateľnú reklamu a identifikáciu odosielateľa. Ak je pri kontakte napísané, že firma si ponuky dodávateľov neželá, rešpektujte to: po jasnom odmietnutí by ďalší kontakt spadal pod bod 26 čiernej listiny.20 § a 9 § Marknadsföringslag (2008:486); IMY: Personuppgifter; bod 26 prílohy I smernice 2005/29/ES
Adresu mám z registra Bolagsverket (Sök företagsinformation).Môže
Áno pri právnických osobách. Register Bolagsverket je verejný a údaje v ňom firma nahlásila sama; pre e-mail právnickej osobe zákon aj tak nerozlišuje podľa zdroja. Ak register ukazuje enskild näringsidkare, ide o fyzickú osobu: jej osobné údaje spracúvate podľa GDPR a reklamný e-mail jej bez súhlasu alebo zákazníckeho vzťahu poslať nemôžete. Register použite na overenie firmy a jej formy, nie ako automatický zoznam adresátov.19 § a 20 § Marknadsföringslag (2008:486); IMY: Personuppgifter (enskild firma = osobný údaj)
Živnostník (enskild firma) má ako firemný kontakt gmail alebo adresu na vlastnej doméne. Platí preňho firemný režim?Len so súhlasom
Nie bez súhlasu. Enskild firma nie je právnická osoba, jej majiteľ je fyzická osoba a vláda pri zavádzaní pravidla napísala, že chránené majú byť aj fyzické osoby s enskild firma, ktoré dostávajú reklamu v úlohe podnikateľa. Doména ani to, že adresu zverejnil ako firemnú, na tom nič nemenia. Cesty: predchádzajúci súhlas, zákaznícka výnimka pre vlastné podobné produkty, alebo list či telefonát podľa 21 §, v ktorom si súhlas s e-mailom vypýtate.19 § a 21 § Marknadsföringslag (2008:486); prop. 1999/2000:40, s. 18
Na webe je uvedený VD alebo inköpare s adresou fornamn.efternamn@foretag.se a píšem mu ponuku k jeho práci.S podmienkou
Áno, s podmienkami a s vedomím, že ide o najmenej vyjasnený prípad. Zákon hovorí o marketingu „fyzickej osobe“ a prípravné práce pracovné adresy neriešia; Konsumentverket k tomu nezverejnil stanovisko. Prevažujúci výklad je, že ponuka firme na pracovnú adresu jej zástupcu je marketing právnickej osobe v režime 20 §, no istotu súdneho rozhodnutia nemáme. Zároveň ide o osobný údaj podľa IMY: ponuka má súvisieť s jeho pozíciou, e-mail má zdroj adresy a odkaz na informácie o spracúvaní a námietku rešpektujete okamžite. Právny základ je oprávnený záujem.19 § a 20 § Marknadsföringslag (2008:486); čl. 6 ods. 1 písm. f) a čl. 14 GDPR; IMY: Intresseavvägning a Personuppgifter
Tomu istému VD chcem na pracovnú adresu ponúknuť niečo mimo jeho práce: dovolenku, poistenie auta, súkromný kurz.Len so súhlasom
Nie bez súhlasu. Tu už nejde o ponuku firme, ale človeku, a ten je fyzická osoba podľa 19 §. Oprávnený záujem podľa GDPR tiež padá: IMY zdôrazňuje, že dotknutá osoba musí spracúvanie rozumne očakávať, a nákupca nečaká na pracovnej adrese súkromné ponuky. Pre spotrebiteľské ponuky potrebujete súhlas získaný inde než e-mailom.19 § Marknadsföringslag (2008:486); recitál 47 GDPR; IMY: Intresseavvägning
Kúpil som databázu švédskych firemných e-mailov.S podmienkou
Áno pri adresách právnických osôb, nie pri fyzických osobách. Dodávateľ vám musí vedieť povedať, ktoré záznamy sú AB, HB alebo förening a ktoré enskild firma alebo menné adresy; tie druhé bez súhlasu nepoužijete a pri menných adresách navyše musíte v prvom e-maile uviesť zdroj. Databáza bez týchto údajov je zbytočná, lebo pri sťažnosti nepreukážete, komu ste písali. Zodpovednosť za rozoslanie nesiete vy, nie predajca.19 § a 20 § Marknadsföringslag (2008:486); čl. 14 ods. 2 písm. f) GDPR
Firma alebo živnostník už bol mojím zákazníkom. Môžem mu ponúknuť ďalšiu podobnú službu?Môže
Áno. Pri právnickej osobe súhlas netreba nikdy, stačí adresa na odhlásenie. Pri živnostníkovi platí zákaznícka výnimka: adresu ste získali pri predaji, zákazník nenamietal, ponúkate vlastné podobné produkty a v každej správe má jednoduchú a bezplatnú možnosť odmietnuť. Zákon lehotu neurčuje; po rokoch ticha je však pokojnejšie súhlas obnoviť, lebo dôkazné bremeno o podmienkach výnimky nesiete vy.19 § druhý odsek a 20 § Marknadsföringslag (2008:486)
Zákazník kúpil jednu vec, chcem mu ponúknuť úplne iný sortiment alebo službu partnera.S podmienkou
Záleží, kto je zákazník. Právnickej osobe môžete ponúknuť čokoľvek vrátane partnerskej ponuky, kým má e-mail adresu na odhlásenie a jasného odosielateľa. Pri živnostníkovi alebo súkromnej osobe zákaznícka výnimka kryje len vaše vlastné a podobné produkty; vláda pojem „vlastné“ vykladá úzko, takže ponuky partnera ani zásadne iný sortiment výnimka nepokrýva a potrebujete súhlas.19 § druhý odsek bod 2 a 20 § Marknadsföringslag (2008:486); prop. 2003/04:43, komentár k 13 b §
Pošlem najprv krátky e-mail, v ktorom sa opýtam, či môžem posielať ponuky.S podmienkou
Právnickej osobe áno, taký e-mail je sám marketingom a pre firmy je dovolený s adresou na odhlásenie. Fyzickej osobe nie: žiadosť o súhlas je už reklamný e-mail, na ktorý potrebujete súhlas, čo je kruh. Pri živnostníkoch a súkromných osobách si súhlas vypýtajte formulárom na webe, pri registrácii na podujatie, listom alebo v telefonáte podľa 21 §.19 §, 20 § a 21 § Marknadsföringslag (2008:486)
Dostal som vizitku na veľtrhu alebo konferencii.S podmienkou
Ak je na vizitke firemná adresa právnickej osoby, môžete písať aj bez toho, čo pri odovzdaní zaznelo; opt-out stačí. Ak ide o živnostníka alebo súkromnú adresu, vizitka sama osebe súhlas nie je. Súhlas môže byť podľa prípravných prác aj konkludentný, keď vám človek adresu dá po informácii, že mu budete posielať ponuky; zapíšte si deň, podujatie a čo zaznelo, alebo si ho nechajte potvrdiť na mieste. Hromadné nahratie vizitiek do sekvencie bez triedenia je rozosielanie fyzickým osobám bez súhlasu.19 § a 20 § Marknadsföringslag (2008:486); prop. 1999/2000:40, komentár k 13 a §
Záujemca vyplnil formulár na mojom webe alebo sa prihlásil na webinár.Môže
Áno, v rozsahu, s ktorým súhlasil. Súhlas musí byť daný vopred a musíte ho vedieť preukázať, preto formulár jasne povedz, že okrem odpovede prídu aj ponuky, ideálne samostatným políčkom a potvrdením odkazom. IMY v prípade Bonnier News potrestalo práve marketingové spracúvanie bez súhlasu, kde sa naň firma spoliehala. Odvolanie súhlasu musí byť rovnako jednoduché a vždy funkčné.19 § prvý odsek Marknadsföringslag (2008:486); čl. 7 GDPR; IMY, rozhodnutie Bonnier News AB z 26. 6. 2023
Namiesto e-mailu napíšem cez LinkedIn alebo kontaktný formulár na webe firmy.S podmienkou
Formulár na webe firmy je kontakt právnickej osoby: firma ho zverejnila, aby jej ľudia písali, a platí opt-out plus identifikácia. Správa na LinkedIn smeruje konkrétnemu človeku a zákon definuje elektronickú poštu široko ako adresované elektronické správy ukladané, kým si ich príjemca vyzdvihne; je preto bezpečné správať sa k nej ako k e-mailu fyzickej osobe, kde rozhoduje súhlas alebo to, či píšete v mene firmy firme. Automatizované sekvencie navyše zakazujú podmienky LinkedIn.3 § (elektronisk post), 19 § a 20 § Marknadsföringslag (2008:486)
Som slovenská firma a píšem švédskym firmám. Platí slovenský § 116 ods. 15 alebo švédske pravidlá?Môže
Písať môžete, ale podľa švédskych pravidiel. Prípustnosť nevyžiadaného e-mailu je v e-handelslagen výslovne vyňatá zo zásady krajiny pôvodu, takže pre príjemcu vo Švédsku platí švédsky 19 až 21 §: právnické osoby bez súhlasu s adresou na odhlásenie, živnostníci a súkromné osoby so súhlasom. Čierna listina pre B2B (4 § tretí odsek) a zákaz agresívneho marketingu (7 §) sa na podnikateľa z iného štátu EHP pri oslovovaní podnikateľov formálne neuplatnia, zvyšok zákona áno. Konsumentombudsmannen spolupracuje s úradmi iných štátov podľa nariadenia 2017/2394 a súd pri pokute prihliada na sankcie inde v EÚ.6 § bod 1 Lag (2002:562) om elektronisk handel; 2 § druhý odsek, 19 až 21 § a 32 § Marknadsföringslag (2008:486)
Môžem poslať follow-up, keď na prvý e-mail nikto neodpovedal?Môže
Áno. Zákon pri právnických osobách neobmedzuje počet správ, obmedzuje ich žiadosť príjemcu o skončenie. Dva až tri follow-upy s odstupom dní sú bežná prax; každý má adresu na odhlásenie a jasného odosielateľa. Hranicou je bod 26 čiernej listiny o opakovaných a nevyžiadaných kontaktoch: po odmietnutí alebo pri desiatkach správ bez reakcie už nejde o follow-up, ale o obťažovanie.20 § a 4 § tretí odsek Marknadsföringslag (2008:486); bod 26 prílohy I smernice 2005/29/ES
Príjemca odpísal „nej tack“. Môžem to o pol roka skúsiť znova?Len so súhlasom
Nie. Adresa na odhlásenie má zmysel len vtedy, keď žiadosť o skončenie naozaj skončí marketing, a opakované nevyžiadané kontakty po odmietnutí sú bod 26 čiernej listiny, ktorý platí aj voči firmám. Pri mennej adrese prikazuje stop aj GDPR a IMY píše, že po námietke musíte s priamym marketingom vždy prestať. Adresu dajte do blocklistu, odmietnutie si zaznamenajte a sekvenciu zastavte. Jedno zdvorilé potvrdenie, že ste adresu vyradili, je v poriadku.20 § a 4 § tretí odsek Marknadsföringslag (2008:486); čl. 21 ods. 2 GDPR; IMY: Intresseavvägning
Rozosiela za mňa agentúra alebo nástroj. Kto zodpovedá, keď príde sťažnosť?S podmienkou
Vy aj agentúra. Pokuta marknadsstörningsavgift sa ukladá podnikateľovi, keď zákon poruší on alebo „niekto, kto koná na jeho účet“, a rovnako ten, kto k porušeniu podstatne prispel. Zákaz pod hrozbou pokuty môže súd uložiť aj zamestnancovi a každému, kto konal v mene podnikateľa. Chcite od agentúry triedenie adries na právnické a fyzické osoby, uveďte v e-maile skutočného odosielateľa a majte prístup k zoznamu odmietnutých adries.23 § druhý odsek a 29 § Marknadsföringslag (2008:486)
Prišla mi sťažnosť alebo výzva od Konsumentverket. Čo teraz?Môže
Ak ste písali právnickej osobe s adresou na odhlásenie, rozpoznateľnou reklamou a jasným odosielateľom, zákon ste neporušili; odpovedzte vecne s odkazom na 20 § a potvrďte, že adresu ste vyradili. Konsumentverket prijíma podnety na spam, no sťažovateľ sa nestáva účastníkom konania a úrad rieši dohľad, nie jednotlivé spory. V menej závažných veciach vydáva Konsumentombudsmannen príkaz s pokutou vite, o marknadsstörningsavgift rozhoduje súd. Pri menných adresách si pripravte posúdenie oprávneného záujmu, lebo tú rovinu môže riešiť IMY.20 §, 28 § a 48 § Marknadsföringslag (2008:486); Konsumentverket: Anmäla till Konsumentverket
Predmet „Faktura“, „Påminnelse“ alebo „Re:“ pri ponuke, aby e-mail otvorili.Len so súhlasom
Nie. Marketing musí byť rozpoznateľný ako marketing a Marknadsdomstolen prirovnal predmet e-mailu k obálke listu. Faktúra alebo platobný doklad v reklame je bod 21 čiernej listiny a vo Švédsku ide o známy jav bluffakturor cielený na firmy, ktorý sleduje Varningslistan Svensk Handel. Patent- och marknadsöverdomstolen v roku 2026 vyložil bod 21 reštriktívne a platobný doklad bez sumy, OCR čísla a splatnosti zaň nepovažoval; na beztrestnosť prevleku sa tým spoliehať nedá, lebo klamlivý dojem rieši aj 10 §.9 § a 10 § Marknadsföringslag (2008:486); MD 2004:25; PMÖD, PMT 10755-25, rozsudok z 11. 2. 2026
Pošlem ponuku ako prieskum trhu, blahoželanie k sviatkom alebo dotazník spokojnosti.Len so súhlasom
Nie, obal nerozhoduje. Marketing je podľa zákona každé opatrenie v podnikaní, ktoré má podporiť odbyt produktov, a musí byť ako marketing rozpoznateľný už pri prvom kontakte. Právnickej osobe síce ponuku poslať smiete, no prezlečená za prieskum porušuje 9 § a pri klamlivom dojme aj 10 §. Fyzickej osobe prevlek nepomôže vôbec: bez súhlasu ostáva reklamným e-mailom podľa 19 §. Dotazník spokojnosti vlastným zákazníkom je v poriadku.3 § (marknadsföring), 9 §, 10 § a 19 § Marknadsföringslag (2008:486)
Oslovujem obce (kommuner), regióny a štátne úrady (myndigheter).Môže
Áno. Sú to právnické osoby so všeobecnými adresami, zákon medzi firmou a verejným subjektom nerozlišuje; platí adresa na odhlásenie, rozpoznateľná reklama a identifikácia. Počítajte s verejnosťou: IMY pripomína, že prichádzajúci e-mail na úrad sa často stáva verejnou listinou, ktorú úrad eviduje. Píšte teda to, čo môže čítať ktokoľvek, a ponuku smerujte na nákup alebo odbor, nie na súkromné adresy úradníkov.20 § Marknadsföringslag (2008:486); IMY: Personuppgifter i e-post
Oslovujem spolky (ideella föreningar), školy, nemocnice a bytové družstvá (bostadsrättsföreningar).Môže
Áno, keď píšete na adresu organizácie. Režim súhlasu podľa 19 § platí len pre marketing fyzickej osobe; spolok, škola, nemocnica alebo družstvo s vlastnou adresou (info@, kansli@, styrelsen@) fyzickou osobou nie je, takže stačí adresa na odhlásenie. Ak je kontaktom spolku súkromný e-mail člena výboru alebo gmail predsedu, píšete fyzickej osobe a potrebujete súhlas alebo ponuku jasne smerovanú na jeho funkciu s podmienkami podľa GDPR.19 § a 20 § Marknadsföringslag (2008:486)
Adresu som si odvodil podľa vzoru fornamn.efternamn@foretag.se, nikde nebola uvedená.S podmienkou
Zákon o marketingu to pri právnickej osobe nezakazuje, ale GDPR a dobré mravy vás brzdia. Vytvárate osobný údaj o človeku, ktorý ho nikde nedal, musíte ho o tom informovať a uviesť zdroj, a ťažko obhájite, že také spracúvanie rozumne očakával. Pokojnejšia cesta: napíšte na zverejnenú adresu firmy a požiadajte o presmerovanie, alebo nájdite osobu na webe firmy. Ak adresu predsa použijete, povedzte v prvej vete, ako ste k nej prišli.20 § a 5 § Marknadsföringslag (2008:486); čl. 14 GDPR a recitál 47; IMY: Intresseavvägning
Chcem firmám posielať pravidelný newsletter, nie jednorazovú ponuku.S podmienkou
Právnickým osobám to zákon dovoľuje, kým má každé číslo adresu na odhlásenie a jasného odosielateľa. Prakticky odporúčame iný postup: prvý cold e-mail s ponukou a až na jeho základe prihlásenie do newslettra. Pravidelná pošta bez vzťahu zbiera sťažnosti na spam, ktoré Konsumentverket eviduje ako podnety na dohľad, a pri menných adresách sa zužuje priestor pre oprávnený záujem. Živnostníkom a súkromným osobám newsletter bez súhlasu neposielajte.19 § a 20 § Marknadsföringslag (2008:486); Konsumentverket: Anmäla till Konsumentverket