Zákony podľa krajín · Chorvátsko

Je cold e-mail v Chorvátsku legálny?

Áno, dá saAktualizované 4. novembra 2026

Áno. Chorvátsky zákon o elektronických komunikáciách (Zakon o elektroničkim komunikacijama, ZEK) v čl. 50 ods. 1 žiada na e-mail, SMS a MMS v rámci priamej propagácie a predaja predchádzajúci súhlas koncového používateľa, v ods. 4 však výslovne hovorí, že odseky 1 a 2 sa na komunikáciu smerom k právnickým osobám nevzťahujú. Spoločnosti d.o.o., j.d.o.o. a d.d., ustanovy, obce aj spolky (udruge) teda môžete osloviť prvou ponukou bez súhlasu a bez ohľadu na to, či ste adresu našli v katalógu, na webe alebo v súdnom registri. Zostávajú zákazy z ods. 3: žiadny skrytý alebo falošný odosielateľ, v každej správe funkčná adresa, na ktorú sa dá bezplatne poslať žiadosť o zastavenie ďalšej komunikácie, a žiadne lákanie na stránky, ktoré porušujú pravidlá elektronického obchodu. Nad dodržiavaním bdie Hrvatska regulatorna agencija za mrežne djelatnosti (HAKOM, regulátor elektronických komunikácií) a Agencija za zaštitu osobnih podataka (AZOP, úrad na ochranu osobných údajov).

Hranica vedie medzi právnickou a fyzickou osobou. Obrt (živnosť) ani OPG (rodinná farma) právnu subjektivitu nemajú, ich majitelia sú fyzické osoby a bez súhlasu im písať nemôžete, hoci majú firemnú doménu. Pri menných pracovných adresách (ime.prezime@tvrtka.hr) ZEK mlčí; AZOP ich považuje za služobný údaj, ktorý je zároveň osobným údajom, a dodáva, že služobný e-mail slúži na pracovný kontakt súvisiaci s činnosťou právnickej osoby a na iné účely sa použiť nesmie. Prakticky to znamená ponuku k pozícii príjemcu, informáciu o spracúvaní a okamžité rešpektovanie námietky. Nižšie nájdete štyri cesty, ako posielať legálne, náležitosti každého e-mailu, jednotlivé predpisy a 25 prípadov z praxe s odpoveďou môže, nemôže alebo s podmienkou.

Prieniky

4 cesty, ako posielať legálne

Zákon stavia na súhlase a potom z neho vyníma situácie, v ktorých sa súhlas nevyžaduje. Toto sú tie situácie. Stačí, aby ste sa trafili do jednej.

01

Kontakt právnickej osoby

Najširšia cesta. Podľa čl. 50 ods. 4 ZEK sa odseky 1 (súhlas) a 2 (vlastní zákazníci) nevzťahujú na komunikáciu smerom k právnickým osobám v rámci priamej propagácie a predaja. Právnickou osobou je obchodná spoločnosť (d.o.o., j.d.o.o., d.d., k.d.), ustanova, obec, župa, spolok (udruga) alebo nadácia. Zákon nerozlišuje, odkiaľ kontakt máte: všeobecná adresa info@ alebo prodaja@, adresa z webu, z katalógu či zo súdneho registra sú rovnocenné. Zostávajú zákazy z ods. 3: pravdivý odosielateľ, správna adresa na bezplatné odmietnutie a žiadne lákanie na stránky v rozpore s pravidlami elektronického obchodu. Na adresu info@ sa GDPR nevzťahuje, lebo údaje právnických osôb nechráni.

čl. 50 ods. 3 a 4 ZEK; čl. 5 ods. 1 body 35 a 36 ZEK; recitál 14 GDPR; AZOP, Obrada osobnih podataka pravnih osoba, 2. 5. 2019
02

Menná pracovná adresa s ponukou k pozícii

Adresa ime.prezime@tvrtka.hr je stále komunikáciou smerom k právnickej osobe, ak ponuka súvisí s prácou príjemcu pre túto firmu. AZOP služobný e-mail považuje za služobný údaj, ktorý je zároveň osobným údajom, ak podľa neho možno človeka identifikovať, a dodáva, že služobný e-mail slúži na pracovný kontakt súvisiaci s činnosťou právnickej osoby a na iné účely sa použiť nesmie. Preto píšte nákupcovi o materiáli a riaditeľovi o službe pre firmu, nie o súkromnom poistení. GDPR na priamy marketing uznáva oprávnený záujem, žiada však informáciu o spracúvaní a zdroji kontaktu a po námietke okamžitý koniec.

čl. 50 ods. 4 ZEK; AZOP, Obrada osobnih podataka u svrhe marketinga, 19. 4. 2019; čl. 6 ods. 1 písm. f), čl. 14 ods. 2 písm. f) a čl. 21 ods. 2 a 3 GDPR; recitál 47 GDPR
03

Vlastný zákazník a podobné produkty

Komu ste už predali tovar alebo službu, tomu môžete podľa čl. 50 ods. 2 ZEK ponúkať vlastné podobné produkty alebo služby bez súhlasu, ak zákazník dostal jasnú a nepochybnú možnosť bezplatne a jednoducho namietať pri zbere adresy aj v každej ďalšej správe a ak použitie vopred neodmietol. Súdny dvor EÚ v novembri 2025 potvrdil, že predajom je aj bezplatná registrácia na platforme a že newsletter s odkazmi na platený obsah je priamou reklamou podobných služieb. Pri firemných zákazníkoch túto cestu ani nepotrebujete, platí ods. 4. Odsek 2 hovorí o spotrebiteľoch, preto si pri obrtníkoch radšej vypýtajte súhlas už pri predaji.

čl. 50 ods. 2 ZEK; čl. 5 ods. 1 bod 56 ZEK; rozsudok SDEÚ C-654/23 Inteligo Media z 13. 11. 2025; čl. 13 ods. 2 smernice 2002/58/ES
04

Preukázateľný súhlas

Cesta pre fyzické osoby: obrtníkov, majiteľov OPG, súkromných prenajímateľov a súkromné adresy. Súhlas podľa čl. 50 ods. 1 ZEK musí spĺňať GDPR, teda byť slobodný, konkrétny, informovaný a jednoznačný; AZOP pripomína, že mlčanie, vopred zaškrtnuté políčko ani nečinnosť súhlasom nie sú a že jeho existenciu musíte vedieť preukázať. Zdrojom býva formulár na webe, zaškrtnutie pri objednávke alebo písomný súhlas z osobného stretnutia. Telefonát vedený človekom čl. 50 ods. 1 nepokrýva, register „Ne zovi“ chráni len spotrebiteľov, preto je hovor s obrtníkom legálnou cestou, ako si súhlas s e-mailom vypýtať.

čl. 50 ods. 1 ZEK; čl. 4 bod 11 a čl. 7 GDPR; AZOP, Obrada osobnih podataka u svrhe marketinga, 19. 4. 2019; čl. 12 ods. 1 Zakon o zaštiti potrošača
Checklist

Čo potrebujete a čo nie

● Potrebujete

  • ✓Istotu, že adresát je právnická osoba: spoločnosť, ustanova, obec alebo udruga, nie obrt, OPG alebo súkromná osoba. Pri katalógoch sledujte právnu formu, pri pochybnosti si firmu overte v súdnom registri.
  • ✓Pravdivého a viditeľného odosielateľa: názov firmy, OIB alebo IČO, adresu a web v každom e-maile; pri rozosielaní cez agentúru aj firmu, v ktorej prospech sa posiela.
  • ✓V každej správe správnu e-mailovú adresu alebo číslo, na ktoré príjemca môže bezplatne poslať žiadosť o zastavenie ďalšej komunikácie, a blocklist, ktorý ju okamžite vyradí.
  • ✓Správu rozpoznateľnú ako obchodné oznámenie: pravdivý predmet, jasne označené zľavy a podmienky, cieľovú stránku s údajmi o prevádzkovateľovi.
  • ✓Pri menných adresách stránku s informáciami o spracúvaní osobných údajov vrátane zdroja kontaktu a odkaz na ňu v e-maile (čl. 14 GDPR), plus zdokumentovaný test oprávneného záujmu.
  • ✓Záznam o zdroji každého kontaktu (katalóg, web, register, dátum), aby ste pri sťažnosti vedeli AZOP alebo HAKOM doložiť, že ide o kontakt právnickej osoby.

● Nepotrebujete

  • –Predchádzajúci súhlas právnickej osoby ani jej zákaznícky vzťah s vami: čl. 50 ods. 4 ZEK odseky 1 a 2 na právnické osoby nevzťahuje.
  • –Aby bol kontakt niekde zverejnený alebo zapísaný v registri: zákon hovorí o komunikácii smerom k právnickým osobám bez ohľadu na zdroj adresy.
  • –Registráciu, oznámenie ani povolenie od HAKOM, AZOP alebo Državni inspektorat.
  • –Kontrolu registra „Ne zovi“: vedie ho HAKOM podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pre telefónne čísla spotrebiteľov, na firemný e-mail sa nevzťahuje a iný zoznam zákazov pre e-mail v Chorvátsku nie je.
  • –Rozlišovať jeden e-mail a hromadnú kampaň: pravidlá sú rovnaké pre každú správu.
  • –Zmluvu alebo DPA s oslovenou firmou.
Náležitosti

Čo musí každý e-mail obsahovať

Výnimka zo súhlasu platí len pre e-mail, ktorý spĺňa podmienky z toho istého paragrafu. Je ich málo a všetky sa dajú vyriešiť podpisom a jednou vetou na konci.

Kto píše a v čí prospech

Zakázané je posielať v rámci priamej propagácie e-maily, v ktorých sa nesprávne uvádza alebo skrýva identita odosielateľa, v mene ktorého sa správa posiela. Zákon o elektronickom obchode (Zakon o elektroničkoj trgovini) žiada, aby bola osoba, v mene ktorej je obchodné oznámenie zostavené, jasne identifikovateľná. HAKOM k tomu dodáva, že propagačný obsah sa smie posielať len z registrovaných adries, ktoré nezakrývajú identitu odosielateľa. Podpis s názvom firmy, OIB alebo IČO, adresou a webom to rieši; falošná alebo prenajatá identita je porušenie aj pri e-maile firme.

čl. 50 ods. 3 ZEK; čl. 7 Zakon o elektroničkoj trgovini; HAKOM, Zlonamjerne i neželjene EK

Adresa na bezplatné odmietnutie v každej správe

Každý e-mail musí obsahovať správnu e-mailovú adresu alebo číslo, na ktoré môže príjemca bez poplatku poslať žiadosť o zastavenie ďalšej komunikácie; správa bez nej je zakázaná aj vtedy, keď ide o právnickú osobu. HAKOM píše, že v správe musí byť jasne uvedené, ako zastaviť ďalšie prijímanie takého obsahu bez poplatku. Stačí veta s adresou na odpoveď, odhlasovací odkaz je praktickejší pri väčších objemoch. Chýbajúca alebo nefunkčná adresa je samostatný priestupok s pokutou pre právnickú osobu od 13 270 do 132 720 eur.

čl. 50 ods. 3 a čl. 170 ods. 1 bod 15 ZEK; HAKOM, Zlonamjerne i neželjene EK

Rozpoznateľná ponuka a čistá cieľová stránka

Obchodným oznámením je podľa zákona o elektronickom obchode každé oznámenie v akejkoľvek forme, ktoré priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo povesť podnikateľa. Musí byť ako také jasne identifikovateľné v okamihu prijatia, propagačné ponuky vrátane zliav a darčekov musia byť jasne označené a ich podmienky ľahko dostupné. ZEK zároveň zakazuje e-maily, ktoré sú v rozpore s pravidlami elektronického obchodu alebo lákajú na stránky, ktoré ich porušujú. Predmet „Re: naša dohoda“ bez dohody alebo anonymná cieľová stránka bez údajov o firme robia z legálneho e-mailu zakázaný.

čl. 2 bod 7 a čl. 7 Zakon o elektroničkoj trgovini; čl. 50 ods. 3 ZEK

Po odmietnutí stop

Zmysel adresy na odmietnutie je, že žiadosť o zastavenie komunikácie rešpektujete; ďalšia správa po nej je presne to, čo HAKOM a AZOP pri sťažnosti posudzujú. Pri mennej adrese ide navyše o námietku podľa čl. 21 ods. 2 GDPR, po ktorej sa osobné údaje na priamy marketing už nesmú spracúvať, a AZOP vo svojich otázkach a odpovediach príjemcom radí presne tento krok: namietať a žiadať výmaz zo zoznamu. Odmietnutie evidujte bez ohľadu na formu (odkaz, odpoveď, telefonát) a držte ho trvalo.

čl. 50 ods. 3 ZEK; čl. 21 ods. 2 a 3 GDPR; AZOP, Najčešće postavljena pitanja, otázka o e-mailoch obchodníkov

Informácia o spracúvaní pri menných adresách

Keď píšete konkrétnemu človeku, spracúvate osobné údaje. AZOP v odporúčaní k testu oprávneného záujmu píše, že priamy marketing môže byť oprávneným záujmom podľa recitálu 47, to však neznamená, že je automaticky dovolený: test musí byť zdokumentovaný pred začiatkom spracúvania, dotknuté osoby musia byť jasne informované o právnom základe a konkrétnom záujme a majú bezpodmienečné právo namietať. Pri kontakte, ktorý ste nezískali od samotnej osoby, patrí do informácie aj zdroj údajov. Stačí veta s odkazom na vašu stránku o ochrane osobných údajov. Pri adrese info@ táto povinnosť nevzniká.

čl. 13 a čl. 14 ods. 2 písm. f) GDPR; AZOP, Preporuka za provedbu testa legitimnog interesa; AZOP, Obrada osobnih podataka u svrhe marketinga, 19. 4. 2019

Zdroj kontaktu a dôkazy

AZOP v roku 2023 vyhovel sťažnosti človeka, ktorý dostával newslettre na súkromnú adresu: firma nevedela preukázať, odkiaľ adresu má, ani právny základ na jej ďalšie odovzdávanie za odplatu, čím porušila čl. 5 a 6 GDPR. V inom prípade z roku 2025 sťažnosť zamietol, lebo firma doložila, že ponuku na servis motocykla poslala omylom na adresu človeka s rovnakým menom ako jej klient. Rozhoduje teda, čo viete doložiť: zdroj a dátum každého kontaktu, znenie správy, test oprávneného záujmu a záznam o odmietnutí. Bez evidencie sa pri sťažnosti nemáte čím brániť.

rozhodnutia AZOP zo 16. 10. 2023 (Obrada e-adrese bez pravne osnove) a z 27. 5. 2025 (Slanje ponude na pogrešnu e-mail adresu); čl. 5 ods. 2 GDPR
Predpisy

Čo hovoria jednotlivé zákony

Všetky predpisy, ktoré sa pri cold e-maile spomínajú, čo v nich naozaj je a prečo na nich záleží. Odkazy vedú na aktuálne znenie.

Zakon o elektroničkim komunikacijama (zákon o elektronických komunikáciách)

ZEK, NN 76/22, 14/24, 45/26; čl. 5 ods. 1 body 15, 35, 36 a 56, čl. 50, čl. 51, čl. 170, čl. 173 a 174; znenie účinné od 7. 5. 2026

Hlavný predpis pre priamy marketing e-mailom, SMS, MMS, faxom a automatickými volacími systémami. Odsek 1 čl. 50 žiada predchádzajúci súhlas koncového používateľa; koncovým používateľom je podľa definícií právnická aj fyzická osoba. Odsek 2 dovoľuje obchodníkovi použiť adresy vlastných spotrebiteľov na propagáciu vlastných podobných produktov s možnosťou bezplatnej námietky pri zbere aj v každej správe. Odsek 3 zakazuje skrytú alebo falošnú identitu odosielateľa, správy v rozpore s pravidlami elektronického obchodu, správy bez správnej adresy na bezplatnú žiadosť o zastavenie komunikácie a lákanie na stránky, ktoré tieto pravidlá porušujú. Odsek 4 vyníma komunikáciu smerom k právnickým osobám z odsekov 1 a 2. Odseky 5 až 10 ukladajú povinnosti poskytovateľom e-mailových služieb (filtre, adresa na nahlasovanie zneužitia, zmluvný zákaz spamu). Článok 51 dáva HAKOM aj AZOP právomoc nariadiť ukončenie porušenia a žiadať údaje. Novela NN 45/26 článok 50 nezmenila.

Prečo na tom záleží: Toto je paragraf, o ktorý sa cold e-mail v Chorvátsku opiera. Firma ako príjemca je mimo režimu súhlasu, človek vrátane obrtníka v režime súhlasu; všetko ostatné na tejto stránke je výklad tejto hranice.

Otvoriť znenie

Zakon o elektroničkoj trgovini (zákon o elektronickom obchode)

ZET, NN 173/03, 67/08, 36/09, 130/11, 30/14, 32/19, 67/25; čl. 2 bod 7, čl. 7, čl. 8, čl. 22 a 23; znenie účinné od 17. 4. 2025

Preberá smernicu 2000/31/ES. Definuje obchodné oznámenie (komercijalno priopćenje) ako oznámenie v akejkoľvek forme, ktoré priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo povesť osoby s registrovanou činnosťou, a v čl. 7 stanovuje jeho náležitosti: jasnú identifikovateľnosť v okamihu prijatia, jasnú identifikáciu osoby, v mene ktorej je zostavené, označenie propagačných ponúk a ľahko dostupné podmienky. Článok 8 hovorí, že e-mail na nevyžiadané obchodné oznámenia je dovolený len s predchádzajúcim súhlasom adresáta, a to v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách, teda odkazuje na ZEK a jeho výnimku pre právnické osoby. Dozor vykonávajú trhoví inšpektori Državni inspektorat, pokuty podľa čl. 23 sú 5 000 až 100 000 kún (prepočítavajú sa na eurá) pre právnickú osobu.

Prečo na tom záleží: Odtiaľ pochádza požiadavka, aby bol e-mail na prvý pohľad ponukou a aby bolo jasné, kto ju robí; ZEK na tieto pravidlá v čl. 50 ods. 3 priamo odkazuje. Samostatný súhlas nad rámec ZEK zákon nezavádza, lebo sa naň odvoláva.

Otvoriť znenie

Zakon o provedbi Opće uredbe o zaštiti podataka (vykonávací zákon ku GDPR)

NN 42/18; čl. 4 ods. 1, čl. 44 ods. 1, čl. 51; účinný od 25. 5. 2018

Určuje Agenciju za zaštitu osobnih podataka (AZOP) ako dozorný orgán podľa čl. 51 GDPR a zveruje jej ukladanie správnych pokút za porušenie GDPR aj tohto zákona. Vlastné pokuty zákona (čl. 51, do 50 000 kún) sa týkajú osobitných domácich povinností; pri priamom marketingu AZOP pracuje so sadzbami GDPR podľa čl. 83, teda až 20 000 000 eur alebo 4 % obratu, a s nápravnými opatreniami podľa čl. 58 GDPR (upozornenie, príkaz, zákaz spracúvania). V roku 2025 AZOP uložil 13 pokút v celkovej výške 6 725 500 eur, v roku 2024 38 pokút za 538 200 eur; medzi zverejnenými rozhodnutiami k marketingu sme žiadne o B2B e-maile nenašli. Pri marketingu na súkromné adresy AZOP rozhoduje na základe sťažnosti (zahtjev za utvrđivanje povrede prava) a nariaďuje výmaz údajov.

Prečo na tom záleží: Vysvetľuje, kto a ako rieši sťažnosti na e-maily menným adresám: AZOP podľa GDPR, nie HAKOM. Pri adrese info@ sa GDPR neuplatní a AZOP môže zasiahnuť len cez čl. 51 ZEK.

Otvoriť znenie

Zakon o zaštiti potrošača (zákon o ochrane spotrebiteľa)

ZZP, NN 19/22, 59/23, 59/26; čl. 12, čl. 141 ods. 4, čl. 149 ods. 1 bod 21; znenie účinné od 17. 6. 2026

Zakazuje telefonické hovory a správy v rámci propagácie a predaja spotrebiteľom, ktorí sa zapísali do registra spotrebiteľov, ktorí si takéto hovory a správy neželajú (register „Ne zovi“). Register vedie HAKOM, zápis a výmaz robia operátori, pokuta pre obchodníka je 1 500 až 50 000 eur. Zákon sa týka len spotrebiteľov, teda fyzických osôb mimo podnikania, a len telefónnych čísel; e-mail ani firemné kontakty neupravuje. Dozor nad zápisom do registra majú inšpektori HAKOM, nad hovormi po zápise Državni inspektorat.

Prečo na tom záleží: Ak vám niekto cituje register „Ne zovi“ proti cold e-mailu firmám, mieša dva predpisy: register je telefónny a spotrebiteľský. Pre e-mail firme žiadny zoznam zákazov neexistuje.

Otvoriť znenie

Zakon o sudskom registru (zákon o súdnom registri)

ZSR, NN 1/95 až 123/23; čl. 4 ods. 1, čl. 24 ods. 2 bod 19, čl. 38.b; znenie účinné od 31. 10. 2023

Súdny register je verejný (čl. 4 ods. 1). Medzi údaje zapisované pre všetky subjekty patrí aj adresa elektronickej pošty (čl. 24 ods. 2 bod 19) a každý subjekt je povinný najneskôr do troch mesiacov od zápisu založenia navrhnúť zápis aspoň jednej e-mailovej adresy a hlásiť jej zmenu (čl. 38.b, zavedený novelou NN 40/19). Registrové dáta sú dostupné aj ako otvorené dáta cez verejné API (sudreg-data.gov.hr), ktorého súčasťou je evidencia e-mailových adries subjektov. Zápis do registra majú obchodné spoločnosti a ustanovy; obrt sa zapisuje do samostatného Obrtni registar, ktorý je tiež verejný, ale obrtník ostáva fyzickou osobou.

Prečo na tom záleží: Súdny register je najčistejší zdroj firemných adries: firma ju zapísala sama ako svoj úradný kontakt a zároveň vidíte právnu formu, teda či píšete právnickej osobe. Zápis nie je súhlas, ale pri ods. 4 čl. 50 ZEK ho nepotrebujete.

Otvoriť znenie

GDPR

nariadenie (EÚ) 2016/679, recitály 14 a 47, čl. 3, čl. 6 ods. 1 písm. f), čl. 13, 14 a 21 ods. 2 a 3

Týka sa osobných údajov fyzických osôb, teda menných adries, kontaktných osôb vo firmách, obrtníkov a majiteľov OPG; podľa recitálu 14 sa nevzťahuje na údaje právnických osôb vrátane ich názvu, formy a kontaktných údajov, čo AZOP potvrdzuje aj pre všeobecnú e-mailovú adresu firmy. Spracúvanie na účely priameho marketingu možno podľa recitálu 47 považovať za oprávnený záujem, takže na samotné spracovanie mena a pracovnej adresy súhlas nepotrebujete. Vyžaduje informáciu o spracúvaní vrátane zdroja údajov (čl. 14 ods. 2 písm. f)) a právo kedykoľvek namietať; po námietke sa údaje na marketing už nesmú spracúvať. Na slovenskú firmu sa vzťahuje už preto, že je usadená v EÚ (čl. 3 ods. 1). Či e-mail smiete poslať, rieši ZEK, nie GDPR; Súdny dvor EÚ v C-654/23 potvrdil, že pri splnení podmienok čl. 13 ods. 2 smernice sa čl. 6 ods. 1 GDPR už neuplatní.

Prečo na tom záleží: GDPR je dôvod na odkaz na informácie o spracúvaní v e-maile mennej adrese, na zdokumentovaný test oprávneného záujmu a na okamžité rešpektovanie námietky. Nie je to zákaz B2B oslovovania.

Otvoriť znenie

Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách

smernica 2002/58/ES, čl. 13 ods. 1 až 5; konsolidované znenie k 19. 12. 2009

Európsky základ, ktorý čl. 50 ZEK preberá takmer doslova. Pre e-mail prikazuje predchádzajúci súhlas (ods. 1), pozná výnimku pre vlastných zákazníkov a podobné produkty (ods. 2), zakazuje skrytého odosielateľa, správy v rozpore s čl. 6 smernice o elektronickom obchode a chýbajúcu adresu na zastavenie správ (ods. 4). Podľa ods. 5 sa odseky 1 a 3 vzťahujú na účastníkov, ktorí sú fyzickými osobami; pri ostatných majú štáty len dostatočne chrániť ich oprávnené záujmy. Chorvátsko túto voľnosť využilo úplne a právnické osoby vyňalo. Návrh Digital Networks Act z 21. 1. 2026 podľa stanoviska EDPS 8/2026 ruší články 7, 8, 10, 11 a 12 smernice, článok 13 sa nemení.

Prečo na tom záleží: Vysvetľuje, prečo sa pravidlá v EÚ líšia a prečo pri kampani do zahraničia rozhoduje právo krajiny príjemcu. Pre chorvátskeho príjemcu je to ZEK a jeho ods. 4.

Otvoriť znenie
Z praxe

25 prípadov: môže, nemôže, s podmienkou

Situácie, v ktorých ľudia reálne sú: adresa z katalógu, živnostník na gmaile, konateľ na webe, kúpená databáza, sťažnosť. Pri každej je verdikt a paragraf.

Môže: 11S podmienkou: 8Len so súhlasom: 6
Firma má e-mail v katalógu Poslovna.hr, Fininfo alebo Žute stranice. Môžem jej písať?Môže
Áno. Spoločnosť d.o.o., j.d.o.o. alebo d.d. je právnická osoba a čl. 50 ods. 4 ZEK na komunikáciu s ňou v rámci priamej propagácie a predaja odseky 1 a 2 nevzťahuje. Zákon neskúma, odkiaľ adresu máte, katalóg je rovnocenný s webom aj registrom. Platia zákazy z ods. 3: pravdivý odosielateľ, funkčná adresa na bezplatné odmietnutie a žiadne lákanie na stránky v rozpore s pravidlami elektronického obchodu. V katalógoch si všímajte právnu formu: položky obrt, OPG alebo samostatná činnosť sú fyzické osoby a patria do režimu súhlasu. Zapíšte si zdroj a dátum.čl. 50 ods. 3 a 4 ZEK; čl. 5 ods. 1 body 35 a 36 ZEK; AZOP, Obrada osobnih podataka vlasnika OPG-a i obrtnika, 6. 12. 2022
E-mail som našiel na webe firmy v sekcii Kontakt alebo v pätičke (info@, prodaja@, ured@).Môže
Áno. Všeobecná adresa firmy je kontaktom právnickej osoby; AZOP výslovne uvádza, že názov, právna forma a kontaktné údaje spoločnosti vrátane generickej e-mailovej adresy nie sú osobnými údajmi a GDPR sa na ne nevzťahuje. Pre ZEK rozhoduje, že komunikácia smeruje k právnickej osobe, nie to, kde ste adresu našli. Pri menných adresách uvedených na webe pri zamestnancoch pozrite prípad o menných adresách nižšie: rozhoduje pozícia človeka a súvislosť ponuky s jeho prácou.čl. 50 ods. 4 ZEK; AZOP, Obrada osobnih podataka pravnih osoba, 2. 5. 2019; recitál 14 GDPR
Adresu som vzal zo Sudski registar (sudreg.pravosudje.hr). Znamená zápis niečo navyše?Môže
Áno, a je to najčistejší zdroj. Súdny register je zo zákona verejný, adresa elektronickej pošty patrí medzi zapisované údaje a každá spoločnosť musela do troch mesiacov od založenia zapísať aspoň jednu; dostupné sú aj cez verejné API otvorených dát. Firma si teda adresu zapísala sama ako svoj úradný kontakt a v registri zároveň vidíte právnu formu, teda istotu, že píšete právnickej osobe. Zápis nie je súhlas, pri čl. 50 ods. 4 ZEK ho však nepotrebujete. Ak zapísaná adresa obsahuje meno konateľa, pridajte informáciu o spracúvaní podľa GDPR.čl. 4 ods. 1, čl. 24 ods. 2 bod 19 a čl. 38.b Zakon o sudskom registru; čl. 50 ods. 4 ZEK; Sudski registar api, javni, endpoint email_adrese
Obrtník (obrt) alebo majiteľ OPG má kontakt na gmaile alebo na vlastnej doméne. Je to firemný kontakt?Len so súhlasom
Nie. AZOP uvádza, že obrt ani OPG nemajú právnu subjektivitu, sú to len formy podnikania fyzickej osoby, preto sú údaje obrtníka osobnými údajmi, hoci sú zároveň identifikátormi obrtu. Pre ZEK je obrtník koncový používateľ, ktorý je fyzickou osobou, výnimka v čl. 50 ods. 4 sa naňho nevzťahuje a e-mail s ponukou potrebuje predchádzajúci súhlas podľa ods. 1, bez ohľadu na doménu. Obrtni registar je verejný, ale verejnosť nie je súhlas. Cesta: formulár, osobný kontakt alebo telefonát vedený človekom, ktorý čl. 50 ods. 1 nepokrýva a na ktorý sa register „Ne zovi“ pri podnikateľskom čísle nevzťahuje; súhlas si zapíšte.čl. 50 ods. 1 a 4 ZEK; čl. 5 ods. 1 body 35 a 36 ZEK; AZOP, Obrada osobnih podataka vlasnika OPG-a i obrtnika, 6. 12. 2022; čl. 12 ods. 1 Zakon o zaštiti potrošača
Na webe je uvedený direktor alebo nákupca s adresou ime.prezime@tvrtka.hr.S podmienkou
Áno, ak ponuka súvisí s jeho pozíciou vo firme. ZEK mennú adresu osobitne nerieši, komunikácia s firmou cez jej zamestnanca je stále komunikáciou smerom k právnickej osobe. AZOP však služobný e-mail, z ktorého možno človeka identifikovať, považuje aj za osobný údaj a dodáva, že slúži na pracovný kontakt súvisiaci s činnosťou právnickej osoby a na iné účely sa použiť nesmie. Nákupcovi stavebnín teda ponúknite materiál, nie dovolenku. Pridajte odkaz na informácie o spracúvaní so zdrojom kontaktu, majte zdokumentovaný test oprávneného záujmu a námietku rešpektujte okamžite.čl. 50 ods. 4 ZEK; AZOP, Obrada osobnih podataka u svrhe marketinga, 19. 4. 2019; čl. 6 ods. 1 písm. f), čl. 14 a čl. 21 ods. 2 GDPR; AZOP, Preporuka za provedbu testa legitimnog interesa
Kúpil som databázu chorvátskych firemných kontaktov. Môžem ju použiť?S podmienkou
Áno, ale len tú časť, ktorá obsahuje kontakty právnických osôb, a s poriadkom v zdrojoch. Všeobecné adresy spoločností použite s náležitosťami podľa čl. 50 ods. 3 ZEK. Menné adresy posúďte podľa pozície a ponuky a splňte informačnú povinnosť vrátane uvedenia zdroja. Adresy obrtníkov, majiteľov OPG a súkromných osôb vyraďte, lebo na ne treba súhlas, ktorý predajca spravidla nemá. AZOP v roku 2023 rozhodol proti firme, ktorá posielala newslettre na súkromnú adresu, nevedela doložiť jej pôvod a adresu ďalej predávala. Od dodávateľa si vyžiadajte pôvod každého záznamu.čl. 50 ods. 1, 3 a 4 ZEK; čl. 14 ods. 2 písm. f) GDPR; rozhodnutie AZOP zo 16. 10. 2023, Obrada e-adrese bez pravne osnove
Je to môj existujúci zákazník. Môžem mu ponúknuť ďalšiu podobnú službu?Môže
Áno. Pri firemnom zákazníkovi platí ods. 4 a nepotrebujete nič navyše. Pri zákazníkovi, ktorý je spotrebiteľom, dovoľuje čl. 50 ods. 2 ZEK použiť adresu získanú pri predaji na propagáciu vlastných podobných produktov alebo služieb, ak dostal jasnú a nepochybnú možnosť bezplatne a jednoducho namietať pri zbere aj v každej správe a ak ju vopred neodmietol. Súdny dvor EÚ v C-654/23 potvrdil, že predajom je aj bezplatná registrácia a že newsletter s odkazmi na platený obsah je priamou reklamou podobných služieb. Odsek 2 hovorí o spotrebiteľoch, pri obrtníkoch si preto súhlas vypýtajte už pri predaji.čl. 50 ods. 2 a 4 ZEK; čl. 5 ods. 1 bod 56 ZEK; rozsudok SDEÚ C-654/23 z 13. 11. 2025; AZOP, Obrada osobnih podataka u svrhe marketinga, 19. 4. 2019
Zákazníkovi chcem ponúknuť úplne iný produkt alebo produkt partnera.S podmienkou
Pri firemnom zákazníkovi áno: výnimka pre podobné produkty vás netrápi, lebo komunikácia smerom k právnickej osobe je podľa ods. 4 mimo režimu súhlasu, stačia náležitosti z ods. 3. Pri zákazníkovi, ktorý je fyzickou osobou, pokrýva ods. 2 len vaše vlastné podobné produkty alebo služby; iný produkt alebo ponuka partnera potrebuje súhlas podľa ods. 1. Partnerovi kontakty neodovzdávajte, AZOP posudzoval práve odovzdávanie adries tretím osobám bez právneho základu; posielajte vo vlastnom mene a s vlastnou identifikáciou.čl. 50 ods. 1, 2 a 4 ZEK; rozhodnutie AZOP zo 16. 10. 2023
Môžem fyzickú osobu alebo obrtníka požiadať o súhlas e-mailom?Len so súhlasom
Pri firme je otázka zbytočná, ponuku jej môžete poslať rovno. Pri fyzickej osobe a obrtníkovi radšej nie: čl. 50 ods. 1 ZEK zakazuje bez súhlasu e-mail v rámci priamej propagácie a predaja a HAKOM píše, že každá priama propagácia e-mailom je dovolená len s vopred získaným súhlasom. Žiadosť o súhlas s ponukami je už súčasťou propagácie a žiadne stanovisko AZOP ani HAKOM, ktoré by ju pripúšťalo, sme nenašli. Súhlas získavajte formulárom, pri osobnom stretnutí alebo telefonátom vedeným človekom, ktorý ods. 1 nepokrýva; obrtník nie je spotrebiteľ, register „Ne zovi“ sa na jeho firemné číslo nevzťahuje.čl. 50 ods. 1 ZEK; HAKOM, Zlonamjerne i neželjene EK; čl. 12 ods. 1 Zakon o zaštiti potrošača; čl. 5 ods. 1 bod 56 ZEK
Dostal som vizitku na veľtrhu v Záhrebe. Môžem napísať ponuku?S podmienkou
Áno, ak je na vizitke firemná adresa a ponuka súvisí s pozíciou toho, kto vám ju dal; vtedy píšete právnickej osobe a stačia náležitosti z ods. 3. Odovzdanie vizitky v obchodnom rozhovore je navyše dobrý argument pre test oprávneného záujmu, lebo príjemca správu rozumne očakáva. Ak ide o obrtníka alebo o súkromnú adresu, ide o fyzickú osobu a potrebujete súhlas; samotná vizitka ním nie je, vypýtajte si ho na mieste a poznačte si podujatie, dátum a znenie. Dôkazné bremeno pri súhlase nesiete vy.čl. 50 ods. 1, 3 a 4 ZEK; čl. 7 ods. 1 GDPR; recitál 47 GDPR
Kontakt sa prihlásil cez formulár na našom webe a zaškrtol súhlas s ponukami.Môže
Áno, to je súhlas podľa čl. 50 ods. 1 ZEK, ktorý funguje pre firmu aj pre človeka. Musí spĺňať GDPR: slobodný, konkrétny, informovaný a jednoznačný; AZOP pripomína, že mlčanie, vopred zaškrtnuté políčko ani nečinnosť súhlasom nie sú, že ho musíte vedieť preukázať a že sa dá kedykoľvek odvolať. Uložte si čas, IP adresu a znenie. Každá správa musí aj tak obsahovať adresu na bezplatné odmietnutie a odvolanie súhlasu znamená koniec.čl. 50 ods. 1 a 3 ZEK; čl. 4 bod 11 a čl. 7 GDPR; AZOP, Obrada osobnih podataka u svrhe marketinga, 19. 4. 2019
Našiel som človeka na LinkedIn a jeho pracovný e-mail cez vyhľadávací nástroj.S podmienkou
Áno, ak je to pracovná adresa človeka vo firme a ponuka súvisí s jeho pozíciou; LinkedIn vám pozíciu pomôže overiť. Potom ide o komunikáciu smerom k právnickej osobe s náležitosťami z ods. 3 a s informáciou podľa čl. 14 GDPR vrátane zdroja (profil a nástroj). Ak nástroj vráti súkromnú adresu, adresu obrtníka alebo ponuka s pozíciou nesúvisí, ide o fyzickú osobu a potrebujete súhlas. ZEK definuje elektronickú poštu široko ako každú textovú, hlasovú, zvukovú alebo obrazovú správu odoslanú verejnou sieťou, preto so správami cez LinkedIn rátajte rovnako a navyše s pravidlami platformy.čl. 5 ods. 1 bod 15 a čl. 50 ods. 1, 3 a 4 ZEK; čl. 14 ods. 2 písm. f) GDPR; AZOP, Obrada osobnih podataka u svrhe marketinga, 19. 4. 2019
Som slovenská firma a píšem chorvátskym firmám. Ktoré právo platí?Môže
Pre chorvátskeho príjemcu platí chorvátsky ZEK a ten je pri právnických osobách voľnejší než slovenský § 116 ods. 15: nevyžaduje ani zverejnenie kontaktu. Článok 51 ZEK dáva HAKOM a AZOP právomoc nariadiť ukončenie porušenia čl. 50 bez ohľadu na sídlo odosielateľa a počíta s cezhraničnou spoluprácou pri vymáhaní; GDPR sa na vás vzťahuje už preto, že ste usadení v EÚ. Použite chorvátske náležitosti: pravdivého odosielateľa, adresu na bezplatné odmietnutie, rozpoznateľnú ponuku a pri menných adresách informáciu podľa GDPR. Obrtníkov a súkromné adresy nechajte na súhlas. Výslovné stanovisko úradu k zahraničným odosielateľom sme nenašli.čl. 50 ods. 3 a 4 a čl. 51 ods. 1 až 3 ZEK; čl. 3 ods. 1 GDPR; čl. 13 ods. 5 smernice 2002/58/ES
Príjemca odpísal „nemáme záujem“ alebo klikol na odhlásenie. Môžem to o pol roka skúsiť znova?Len so súhlasom
Nie. Adresa na odmietnutie je v čl. 50 ods. 3 ZEK preto, aby žiadosť o zastavenie ďalšej komunikácie platila; ďalší e-mail po nej je presne to, čo HAKOM pri sťažnosti posúdi ako porušenie, a pri mennej adrese ide o námietku podľa čl. 21 ods. 2 GDPR, po ktorej sa údaje na marketing už nesmú spracúvať. AZOP v otázkach a odpovediach príjemcom radí namietať a žiadať výmaz zo zoznamu, takže sťažnosť príde. Adresa ide do blocklistu bez časového obmedzenia; jedno zdvorilé potvrdenie vyradenia je v poriadku.čl. 50 ods. 3 ZEK; čl. 21 ods. 2 a 3 GDPR; AZOP, Najčešće postavljena pitanja; HAKOM, Zlonamjerne i neželjene EK
Rozosiela za nás agentúra alebo nástroj. Kto zodpovedá a čo má byť v e-maile?S podmienkou
Posielať môžete, ale v správe musí byť pravdivo uvedená identita toho, v mene koho sa posiela, teda vy, nie len agentúra; skrývanie identity odosielateľa, v mene ktorého sa správa posiela, je v čl. 50 ods. 3 ZEK zakázané a HAKOM žiada registrované adresy, ktoré ju nezakrývajú. Priestupok podľa čl. 170 sa ukladá právnickej osobe, ktorá správy posiela, aj zodpovednej osobe v nej, pri GDPR zodpovedá prevádzkovateľ, teda vy. Prakticky: uveďte obe firmy, dohodnite v zmluve blocklist, evidenciu odmietnutí a pôvod každého kontaktu.čl. 50 ods. 3 a čl. 170 ods. 1 bod 15 a ods. 2 ZEK; čl. 7 Zakon o elektroničkoj trgovini; čl. 28 GDPR
Prišla sťažnosť alebo výzva od HAKOM alebo AZOP. Čo teraz?S podmienkou
Odpovedzte vecne a s dokladmi: zdroj kontaktu, právnu formu adresáta, znenie správy s adresou na odmietnutie a záznam, kedy ste adresu vyradili. HAKOM aj AZOP môžu podľa čl. 51 ZEK rozhodnutím nariadiť ukončenie porušenia a žiadať všetky potrebné údaje. Priestupok podľa čl. 170 ZEK (e-mail bez súhlasu fyzickej osobe, chýbajúca adresa na odmietnutie, skrytý odosielateľ) prejednáva v prvom stupni obecný súd a inšpektor môže vydať priestupkový príkaz, pokuta pre právnickú osobu je 13 270 až 132 720 eur, pre zodpovednú osobu 2 650 až 13 270 eur, pri zištnom motíve dvojnásobok, premlčanie štyri roky. Pri mennej adrese rieši AZOP podľa GDPR a spravidla nariadi výmaz údajov sťažovateľa.čl. 51 ods. 1 a 2, čl. 170 ods. 1 body 13 až 15, ods. 2 až 5, čl. 173 a 174 ZEK; rozhodnutia AZOP z 21. 1. 2022 a 16. 10. 2023
Pošlem ponuku ako prieskum spokojnosti, pozvánku na webinár alebo ako „predfaktúru“.Len so súhlasom
Nie. Obchodným oznámením je každé oznámenie, ktoré priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo povesť podnikateľa, a musí byť ako také jasne identifikovateľné v okamihu prijatia; ZEK zakazuje e-maily v rozpore s pravidlami elektronického obchodu. Súdny dvor EÚ v C-654/23 potvrdil, že aj informačný newsletter s odkazmi na platený obsah je priamou reklamou. AZOP v roku 2022 odmietol argument firmy, že telefonický prieskum nie je propagácia, a nariadil výmaz údajov. Predfaktúra bez objednávky je navyše klamlivá praktika. Prevlek nepomáha ani pri firmách, kde by ste čistú ponuku poslať mohli.čl. 2 bod 7 a čl. 7 Zakon o elektroničkoj trgovini; čl. 50 ods. 3 ZEK; rozsudok SDEÚ C-654/23; rozhodnutie AZOP z 21. 1. 2022
Chcem osloviť hotely, kempy a prenajímateľov apartmánov na pobreží.S podmienkou
Hotely, kempy a cestovné agentúry prevádzkované spoločnosťou (d.o.o., d.d.) sú právnické osoby a na ich adresy info@ alebo rezervacije@ platí ods. 4, teda bez súhlasu. Veľká časť ubytovania na pobreží je však u súkromných prenajímateľov, obrtníkov a majiteľov OPG, ktorí sú fyzickými osobami; ich adresy z portálov a združení prenajímateľov potrebujú súhlas podľa ods. 1. Pred kampaňou si zoznam rozdeľte podľa právnej formy, pri pochybnosti pozrite súdny register. Turistické združenia (turističke zajednice) sú právnickými osobami, ich všeobecné adresy sú v poriadku.čl. 50 ods. 1 a 4 ZEK; AZOP, Obrada osobnih podataka vlasnika OPG-a i obrtnika, 6. 12. 2022; čl. 4 ods. 1 Zakon o sudskom registru
Chcem osloviť mesto, ministerstvo, školu alebo nemocnicu.Môže
Áno. Obce, mestá a župy, štátne orgány a verejné ustanovy (školy, nemocnice, univerzity) konajú ako právnické osoby alebo ich orgány, takže na ich všeobecné adresy platí ods. 4 bez súhlasu. Verejná správa používa menné adresy ime.prezime@grad.hr, preto tam platí test pozície a súvislosti ponuky s agendou úradníka a informácia podľa GDPR. Pri väčších zákazkách rátajte s tým, že úrad odpovie odkazom na verejné obstarávanie; e-mail ako taký je legálny. Náležitosti z ods. 3 platia rovnako.čl. 50 ods. 3 a 4 ZEK; čl. 5 ods. 1 bod 35 ZEK; AZOP, Obrada osobnih podataka u svrhe marketinga, 19. 4. 2019
Chcem osloviť udrugu (spolok), športový klub alebo nadáciu.Môže
Áno. Udruga nadobúda právnu subjektivitu dňom zápisu do Registra udruga, športové kluby bývajú udrugami alebo spoločnosťami a nadácie sú právnickými osobami, takže ich všeobecné adresy sú v režime ods. 4. Register udruga je verejný a uvádza aj kontakt. Pri malých spolkoch je adresa často súkromný gmail predsedu: vtedy píšete fyzickej osobe a ide o súhlas, prípadne o mennú pracovnú adresu s testom pozície. Ak píšete predsedovi ako štatutárovi o veci spolku, uveďte to v správe a pridajte informáciu podľa GDPR.čl. 50 ods. 1 a 4 ZEK; čl. 5 Zakon o udrugama (NN 74/14, 70/17, 98/19, 151/22); čl. 14 GDPR
Adresát je súkromná osoba, nie podnikateľ.Len so súhlasom
Nie bez súhlasu. E-mail v rámci priamej propagácie a predaja fyzickej osobe dovoľuje čl. 50 ods. 1 ZEK len s predchádzajúcim súhlasom a jedinou výnimkou je vlastný zákazník a vaše podobné produkty podľa ods. 2. HAKOM na svojej stránke príjemcom potvrdzuje, že každá priama propagácia e-mailom je dovolená len s ich súhlasom, a AZOP rieši sťažnosti na súkromné adresy podľa GDPR. Priestupok pre právnickú osobu stojí 13 270 až 132 720 eur. Adresy súkromných osôb z kúpených zoznamov vyraďte.čl. 50 ods. 1 a 2 a čl. 170 ods. 1 bod 13 ZEK; HAKOM, Zlonamjerne i neželjene EK; rozhodnutie AZOP zo 16. 10. 2023
Firma neodpovedala. Môžem poslať druhý a tretí e-mail?Môže
Áno. Zákon pri právnických osobách neobmedzuje počet správ, len žiada náležitosti z ods. 3 v každej z nich a rešpektovanie žiadosti o zastavenie komunikácie; mlčanie takou žiadosťou nie je. Dve až tri správy s rozostupom a novým obsahom sú bežná prax; desiaty e-mail tej istej firme HAKOM pri sťažnosti posúdi ako obťažovanie a oslovená firma vás pravdepodobne nahlási. Po prvom „nie“ v akejkoľvek forme končíte.čl. 50 ods. 3 a 4 ZEK
Musím pred kampaňou skontrolovať register „Ne zovi“ alebo iný zoznam zákazov?Môže
Nie, pre e-mail firmám žiadny taký register nie je. Register „Ne zovi“ vedie HAKOM podľa čl. 12 zákona o ochrane spotrebiteľa a týka sa telefónnych čísel spotrebiteľov, teda fyzických osôb mimo podnikania; zápis robí operátor do siedmich dní a po zápise sa hovory a správy po telefóne sťažujú na Državni inspektorat. Na e-mail ani na firemné kontakty sa nevzťahuje a AZOP ho v odpovediach spomína len pri telefonátoch. Váš register zákazov je váš vlastný blocklist a ten musí byť úplný a trvalý.čl. 12 ods. 1 až 3 a čl. 141 ods. 4 Zakon o zaštiti potrošača; HAKOM, Zlonamjerne i neželjene EK; AZOP, Registar Ne zovi i neželjeni telefonski pozivi, 12. 12. 2022
Pošlem jednu správu všetkým príjemcom naraz, adresy v poli Komu alebo Kópia.Len so súhlasom
Nie. E-mail, v ktorom všetci príjemcovia vidia adresy ostatných, sprístupňuje menné adresy tretím osobám bez právneho základu a porušuje zásadu dôvernosti a povinnosť primeraných technických a organizačných opatrení; AZOP tieto články posudzuje aj pri bežných chybách pri odosielaní. Pri firemných adresách ide o zbytočnú chybu, ktorá odhalí celý zoznam konkurencii a vyvolá sťažnosti. Používajte nástroj na jednotlivé správy alebo skrytú kópiu; sama ponuka firmám je inak v poriadku.čl. 5 ods. 1 písm. f), čl. 25 a 32 GDPR; rozhodnutie AZOP z 27. 5. 2025
Stačí veta „ak nemáte záujem, odpíšte“, alebo potrebujem odhlasovací odkaz?Môže
Stačí veta, ak adresa funguje a odmietnutie je bezplatné. ZEK žiada správnu e-mailovú adresu alebo číslo, na ktoré môže príjemca bez poplatku poslať žiadosť o zastavenie ďalšej komunikácie; odpoveď na e-mail to spĺňa. HAKOM formuluje požiadavku ako jasný návod, ako zastaviť ďalšie prijímanie obsahu bez poplatku. Odkaz je praktickejší pri väčších objemoch, lebo odmietnutie spracuje automaticky; pri odpovedi musí niekto schránku čítať a adresu vyradiť bez omeškania. Správa z adresy noreply@ bez inej cesty na odmietnutie požiadavku nespĺňa.čl. 50 ods. 3 ZEK; HAKOM, Zlonamjerne i neželjene EK
Dozor

Kto na pravidlá dozerá

Hrvatska regulatorna agencija za mrežne djelatnosti (HAKOM)

Regulátor elektronických komunikácií. Vykonáva inšpekčný dozor nad ZEK (čl. 16 ods. 1 bod 25), podľa čl. 51 môže nariadiť ukončenie porušenia čl. 50 a žiadať údaje, jeho inšpektor môže vydať priestupkový príkaz (čl. 173 ods. 2). Vedie register „Ne zovi“ a prijíma nahlásenia nevyžiadaných hovorov, SMS a MMS na adrese nezeljeni.sms@hakom.hr; pri e-maile odkazuje príjemcov na filtre poskytovateľa a na povinnú adresu na odmietnutie v správe.

Web úradu

Agencija za zaštitu osobnih podataka (AZOP)

Dozorný orgán pre GDPR (čl. 4 zákona NN 42/18) a podľa čl. 51 ZEK aj orgán, ktorý môže nariadiť ukončenie porušenia čl. 42 až 50 ZEK. Rozhoduje o sťažnostiach na marketing na súkromné a menné adresy, zverejňuje stanoviská k marketingu, k údajom právnických osôb, obrtníkov a OPG a odporúčanie k testu oprávneného záujmu. V roku 2025 uložil 13 pokút za 6 725 500 eur, v roku 2024 38 pokút za 538 200 eur.

Web úradu

Državni inspektorat

Štátny inšpektorát. Jeho trhoví inšpektori dozerajú na zákon o elektronickom obchode (čl. 22), teda na náležitosti obchodného oznámenia, a na zákon o ochrane spotrebiteľa vrátane hovorov spotrebiteľom zapísaným v registri „Ne zovi“. Cold e-mail firmám sám nerieši, prevlek za prieskum alebo faktúru však môže posúdiť ako nekalú praktiku.

Web úradu
Zdroje

Odkiaľ to vieme

Každé tvrdenie na tejto stránke si môžete overiť. Pri výklade má prednosť znenie zákona a stanovisko úradu, články kancelárií a portálov uvádzame ako doplnok.

DôležitéNie sme advokátska kancelária a toto nie je právne poradenstvo. Vychádzame z aktuálneho znenia zákonov a z verejných stanovísk úradov, ktoré uvádzame so zdrojmi, aby ste si každé tvrdenie mohli overiť. Zákony sa menia a konkrétny prípad môže mať detaily, ktoré tu nie sú. Pri spore sa poraďte s právnikom.
Začnite ešte dnes

Nastavte si legálnosť raz a nemyslite na ňu

Colldly hľadá firmy vo verejných zdrojoch a zdroj si pri každej drží, do e-mailov dopĺňa odosielateľa aj odhlásenie a námietky rieši blocklist. Vy píšete ponuku, pravidlá sú v systéme.

Začať zadarmo
Bez platobnej karty · Prvých 200 kreditov zadarmo · Zrušíte kedykoľvek
Je cold e-mail v Chorvátsku legálny? Čl. 50 ZEK, výnimky a prípady z praxe | Colldly